Filiálky | Dolné Mladonice
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Sv. Anjelov strážcov, ktorý bol postavený v roku 1925.Počet obyvateľov: 133
127 obyvateľov sú Rímskokatolíckeho vierovyznania.
Obec Dolné Mladonice z historického hľadiska je súčasťou regiónu Hont a z geografického sa rozprestiera na Krupinskej planine v nadmorskej výške 400 metrov, pričom chotár sa pohybuje od 390 - 610 metrov. Potok Jalšovik ktorí pramení a preteká chotárom obce, rozdeľuje obec na dve časti, pričom jeho pravý breh lemuje v obci zmes rôznorodých druhov líp, ktoré vytvárajú v letnom období peknú a voňavú alej. Dolné Mladonice susedia s chotárom obce Bzovík, Čekovce, Horné Mladonice, Zemiansky Vrbovok a Jalšovik.Najstaršie dejiny našej obce, ako aj prvá písomná správa o obci sú úzko späté s dejinami Bzovíckeho kláštora. Aj keď sa nepotvrdila z historického hľadiska ako prvá písomná správa o obci donačná listina Bela II. z roku 1135, ktorou potvrdil založenie kláštora a súpis kláštorného majetku do ktorého patrili aj menšie obce, v súčasnosti nám niektoré náleží dokazujú, že chotár obce bol osídlený už pred 2500 až 3000 rokmi. Najstaršia zachovaná písomná správa o obci je z roku 1391. Patrila panstvu Bzovík. Do 16. storočia bola majetkom cirkvi, v 16. storočí bola v majetku šľachty, avšak od 17. storočia bola opäť v rukách cirkvi.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Aj keď sa nezachovali písomné doklady o obecnom symbole, najstarší zachovaný predmet z polovice 19. storočia "pečatidlo" z roku 1850, ktoré sa dodnes zachovalo v Mestskom múzeu v Banskej Štiavnici, obsahuje iba poľnohospodárske motívy. Na pečatidle je vyrytý lemeš vo vodorovnej polohe, v strede poľa je kolmo postavená kosa a vedľa nej je opäť kolmo postavené čerieslo. Kruhopis pečatidla znie: * DOLNE * MLADUNICE * 1850. Pečatidlo sa používalo do začiatku 20. storočia. Obecný znak na jestvujúcom pečatidle pozostávajúci s poľnohospodárskych symbolov stal sa aj erbom obce.
Obyvatelia obce boli vždy odkázaní na svoj um a usilovnosť. Bohaté tradície a kultúra sa im stali inšpiráciou v práci i počas voľných chvíľ po tvrdej a namáhavej práci o čom svedčia ešte dodnes zachované predmety. Venovali sa prácam z dreva, železa ale hlavne spracúvaniu ľanu a konope. Naši predkova sa hlavne venovali spracovaniu konope o čom svedčia dodnes zachované názvy lokalít ako "Konopiská" ktoré slúžili na močenie a iné úpravy konope. Šikovné ruky žien môžeme pozorovať dodnes či už podobe výšiviek a čipiek na krojoch pri slávnostných príležitostiach alebo na slávnostne prikrytých stoloch kde sa nejedna gazdinka chce popýšiť prekrásnou výšivkou.