O farnosti | História

Na základe rozhodnutia Mons. Rudolfa Baláža, diecézneho biskupa banskobystrického, 27.5.2009 bola zriadená, resp. znovuobnovená farnosť Čekovce, ktorá bola vyčlenená z farnosti Senohrad. Nová farnosť patrí do dekanátu Krupina. Do farnosti Čekovce boli pridelené filiálky Dolné Mladonice a Horné Mladonice. Ustanovenie o zriadení farnosti nadobudlo platnosť dňa 1.7.2009.

Posledný júnový týždeň roku 2009 sa začala obnova farskej budovy, v ktorej 29 rokov, nikto nebýval a bola značne spustnutá a zanedbaná. Rozhodnutím diecézneho biskupa dochádza preto k rozsiahlej rekonštrukcii budovy.

Farnosť Čekovce vznikla v roku 1948 a za prvého farára tejto farnosti bol ustanovený vdp. dekan Mikuláš Schatz, ktorý vo farnosti pôsobil do 15.7.1966, kedy odišiel na dôchodok do Trnavy. Od 16.7.1966 bol ustanovený za farára farnosti vdp. Július Lučivjanský, ktorý pôsobil vo farnosti do 15.1.1980. Od tohto dátumu Čekovciam zostal titul „farnosť“, avšak bola spravovaná ex currendo z farnosti Bzovík a neskôr z farnosti Senohrad. Z dôvodu nedostatku kňazov a dlhodobejšieho neobsadenia farnosti bol zrušený status farnosti a Čekovce sa stali filiálkou farnosti Senohrad vo februári 2009.

Vzhľadom k tomu, že farnosť Senohrad obhospodárovala vtedy viacero filiálok, bolo obtiažne zabezpečiť, hlavne v čase veľkých sviatkov, potrebný počet svätých omší ku spokojnosti veriacich. Vtedajší farár pridelenej filiálky Čekovce vdp. Marek Suchý z dôvodu veľkej vyťaženosti oznámil filiálke Čekovce, že sa tu nebude sláviť liturgia Veľkej Noci ani počas jedného dňa posvätného tridua. Uvedená informácia značne vzbudila túžbu mať tu aspoň jednu veľkonočnú svätú omšu. Za týmto účelom sa na biskupský úrad z filiálky Čekovce vybrala delegácia s úmyslom, aby im otec biskup poskytol kňaza, ktorý by im túto svätú omšu odslúžil. Do delegácie boli vybraní zástupcovia Farskej rady z filiálky Čekovce: kostolný otec Pavol Konôpka, Stanislav Gajdošík, Anna Korčoková a Miroslav Nôta, starosta obce Čekovce. Na otca biskupa Rudolfa Baláža urobila delegácia výborný dojem, pretože pokojne prišli požiadať o možnosť odslúženia svätej omše počas najväčších kresťanských sviatkov. Úmysel a požiadavka delegácie bola skromná a pokorná. A preto dostali viac ako žiadali. Otec biskup Rudolf Baláž im poslal na vyslúženie liturgie veľkonočného trojdnia priamo generálneho vikára banskobystrickej diecézy ThDr. Mariána Bublinca, ktorý sa okrem iného zmienil, že ho príjemne prekvapila hojná účasť mužov na liturgii a aj na svätom prijímaní. Zároveň dostali prisľúbenie, že im otec biskup obnoví farnosť, na vlastné náklady dá opraviť farskú budovu a pošle im kňaza - farára. Otec biskup svoje prisľúbenie naplnil. Takéto bolo ovocie úprimnej túžby po prítomnosti Boha v srdciach ľudí vtedajšej filiálky Čekovce. Do novozriadenej a novousporiadanej farnosti Čekovce vymenoval za farára vdp. Juraja Mojžiša, vtedajšieho kaplána farnosti Zvolen-Sekier.

Z Histórie kostola Ružencovej Panny Márie


Začiatok stavby kostola, bol z veľkej túžby obyvateľov obce začatý na jar 1922. Vtedy bola obec Čekovce filiálkou farnosti Bzovík.
Podľa spomienok, obyvateľom obce Čekovce dovolili stavať kostol, ale museli si to financovať zo svojich prostriedkov, preto kostol nie je veľký, ale túžba a odhodlanie pomohli dokončiť stavbu lode kostola na jeseň 1923, kedy bola v ňom slúžená aj prvá svätá omša.
Stavebný materiál Lodi kostola bol kameň a hlina. Veža kostola nebola ešte dostavaná, lebo pre vežu kostola sa rozhodli použiť stavebný materiál kameň a maltu, preto sa stavba podľa finančných možností dokončovala postupne.
Veža kostola bola dostavaná v roku 1925, kedy bol kostol, vtedy ešte s dreveným oltárom, požehnaný kňazom niekedy na jeseň, roku 1925. Z toho dôvodu je nad portálom brány veže kostola, odkiaľ je hlavný vchod do kostola, umiestnená žulová doštička s vyrytým rokom 1925.
Z pamätí farníka Jána Križana ešte vieme, že základ pre vežu má hĺbku 4 metre a pri vykopávkach sa našli rôzne veci, ktoré používali kováči, z čoho usúdili, že v dávnejších dobách na tom mieste sídlila kováčska dielňa. Kostol sa nachádza v strede obce Čekovce na rovine. V dedine bolo mnoho rodín, ktoré niesli priezvisko Kováč.
Z rozprávania pána Križana, sa ešte dozvedáme, že v roku 1935, bol premiestnený do veže miestny zvon, ktorý bol dlhé roky umiestnený vo zvoničke, ktorá bola postavená na východe pri úpätí kopčeka nad úrovňou obce a zvonár v nej dlho zvonil aj v čase príchodu búrky.
Z miestnej zvoničky bol do kostola premiestnený aj obraz Ružencovej Panny Márie, ktorý bol namaľovaný zhruba v polovici 19. storočia a bol umiestnený v novom kostole, ako hlavný oltárny obraz.
Celých 25 rokov od odslúženia prvej svätej omše v kostole Ružencovej Panny Márie, ktorú si obyvatelia zvolili za svoje patrocínium, sa dňa 1. mája 1948, Čekovce stávajú samostatnou farnosťou a do farnosti prichádza prvý kňaz, vlastný farár vdp. dekan Mikuláš Schatz, ktorý vo farnosti pôsobil do leta roku 1966.